Pred 150 rokmi sa narodil iluzionista a majster únikov Harry Houdini

V nedeľu 24. marca uplynie 150 rokov od narodenia legendárneho amerického mága, iluzionistu a únikového umelca Harryho Houdiniho.

Narodil sa 24. marca 1874 v Budapešti ako Erik Weisz. Keď mal dva roky, jeho otec opustil Maďarsko a usadil sa v americkom Wisconsine. O dva roky neskôr zvyšok rodiny za ním emigroval.

Najskôr sa presťahovali do Milwaukee, potom na Manhattan. Rodičia pracovali v odevnom priemysle, ale nedokázali dostatočne finančne zabezpečiť rodinu. Erik Weisz sa už v detstve rozhodol pre kariéru v šoubiznise.

Začínal ako čistič topánok, doručovateľ novín, robotník v továrni na kravaty či zámočník v dielni. V puberte cieľavedome cvičil, behal, dvíhal činky, plával. Popritom sa venoval kaskadérskym a kartovým trikom. Meno Houdini začal používať ako 17-ročný po francúzskom hodinárovi a mágovi Jeanovi Eugneovi Robertovi-Houdinovi.

Keď mal 19 rokov založil s niekoľkými rovesníkmi v New Yorku vlastný cirkus. V 90. rokoch 19. storočia totiž chýbali v malých mestách živé predstavenia na spôsob estrád. Príchod ich kočovného cirkusu so zvieratami a atrakciami bola veľká udalosť.

Od roku 1893 spolu s bratom Dashom vystupovali ako Brothers Houdini. Miešali karty, robili triky, čítali myšlienky ľudí v hľadisku. V tom istom roku v Chicagu prvýkrát predviedli nový trik. Harry bol zviazaný vo vreci, zamknutý v kufri, ktorý Dash ešte zviazal lanom. Po odostretí opony bol v kufri Dash a Harry na slobode. Ľudia žasli nad rýchlosťou ich výmeny.

V roku 1894 nahradila Dasha v kufri Wilhelmina Beatrice Rahnerová. Do troch týždňov od stretnutia sa Harry s Bess vzali. Počas turné po Novom Anglicku v roku 1895 si po prvý raz nechal nasadiť policajné putá a predviedol útek. Odvtedy sa na ďalších 30 rokov stal fenoménom únikov z najrôznejších zajatí.

Keďže to nerobilo dobré meno polícii, tá povolala najlepších zámočníkov, ktorí navrhli špeciálne putá pre Houdiniho s viacerými zámkami. Keď aj tie prekonal a unikol z väzenia, tušil, že jeho priaznivci budú stále viac a viac nároční. Už nestačili len reťaze, putá, laná či vesty.

Po úspechoch v USA sa rozhodol pre turné v Európe. Tu predviedol také kúsky ako útek z obrneného policajného auta, ktoré používali na transport politických väzňov na Sibír. Podmanil si tiež inšpektorov zo Scotland Yardu, ktorí ho spútali a potom zmätení sledovali, ako sa zo zajatia vymanil. Na kontinente strávil päť rokov a po nich sa vrátil opätovne dobiť Ameriku.

Nasledovali čoraz náročnejšie a nebezpečnejšie čísla. V roku 1906 spútaný skočil z výšky osem metrov do ľadovej vody rieky Detroit. V New Yorku v roku 1912 sa zase spútaný nechal hodiť do rieky v drevenej debne zaťaženej takmer 100 kilami olova. Od roku 1915 pred zrakmi tisícok divákov sa nechal zviazaný v zvieracej kazajke zavesiť hore nohami na lešenie nad ulicami Minneapolisu.

Do svojich predstavení pridal aj trik, keď bol ponorený do veľkej nádrže naplnenej vodou. Spredu priehľadná nádoba, v ktorej bol spútaný hlavou dolu, bola navyše zaistená zámkom. Houdini sa aj z tohto smrtiaceho zajatia vyslobodil. Bol aj zanieteným amatérskym letcom. Jeho letecké eskapády sa často odohrávali v blízkosti redakcie novín, čím si zabezpečoval medializáciu.

V roku 1926 sa pripravoval na svoje vrcholové číslo. Chcel sa dať zaživa pochovať v zamknutej bronzovej truhlici, v ktorej by ležal spútaný vo zvieracej kazajke. Tento trik ale nepredviedol.

Houdini nečakane zomrel vo veku 52 rokov na následky banálnej nehody. Počas svojej kariéry sa chválil, že jeho brušné svaly vydržia akýkoľvek úder. Podľa legendy mu takýto nečakaný úder roztrhol slepé črevo a o niekoľko dní, 31. októbra 1926, zomrel v detroitskej nemocnici na infekciu.

Hviezda Houdiniho na rozdiel od ostatných iluzionistov, mágov či kaskadérov nezapadla prachom. V roku 1953 nakrútili o ňom celovečerný film Houdini. Hlavnú úlohu v ňom stvárnil Tony Curtis, ktorý mal rovnako ako on maďarsko-židovský pôvod. Vo februári 1960 mu posmrtne udelili vlastnú hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.